Je možné byť kresťanom a zároveň evolucionistom?
Na debate na Westminsterskej kaplnke v roku 1987 medzi hnutím kreacionistickej vedy a paleontológmi z Britského prírodopisného múzea mi jeden z divákov položil otázku, ktorá sa stala nadpisom tohto článku. Prehlásil som, že i keď verím tomu aké je vedecky a teologicky zlé pre kresťana, aby bol evolucionistom, je možné patriť k obom skupinám. V závere debaty sa so mnou v súkromí niekoľko divákov rozprávalo, pričom sa debatovalo o tom, či je možné aby bol kresťan evolucionistom.
Napriek tomu, že som osobne nikdy nepochyboval o otázke stvorenia, potom ako som sa stal kresťanom (a všetky moje vedecké práce a výskumy odvtedy iba posilnili toto presvedčenie), stretol som už mnohých kresťanov, ktorí ma uistili, že prijali Krista za svojho Spasiteľa oveľa skôr, ako sa stali kreacionistami.
Keďže títo ľudia vyrastali v prostredí štátnej školy a svetských univerzít, kde je evolúcia všeobecne vyučovaná ako platný fakt, boli vedení k tomu, aby verili v evolúciu ako pravdu. V tom čase neverili, že záznam o stvorení v knihe Genesis by sa mal brať doslovne. Verili v evolúciu ako Božiu metódu „stvorenia“. Neskoršie štúdium Biblie a skutočností vo vede ich presvedčili o tom, že evolučná teória je neudržateľná.
Aké sú požiadavky na človeka, aby sa stal kresťanom?
Mohol by však naozaj niekto byť znovuzrodeným kresťanom a evolucionistom zároveň? Na zodpovedanie tejto otázky musíme najskôr preskúmať, ako sa k tomu vyjadruje Biblia, čo je podľa nej potrebné pre človeka, aby sa stal kresťanom. V často citovanom verši Písma, nám sám Kristus vraví:
„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (Ján 3:16).
Takisto v Ján. 6:47 nám Kristus vraví: „Veru, veru, hovorím vám: Kto verí [vo mňa], má večný život.“
Keď Kristus uisťoval Martu, povedal jej: „Ja som vzkriesenie a život-kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa.“ (Ján 11:25, 26).
A mnohé podobné verše by sa dali citovať. Čo to znamená veriť v Krista? Musíme najskôr urobiť pokánie zo svojich hriechov, oľutovať ich a obrátiť sa k Bohu (Sk. 26:20;Luk. 13:3). Musíme veriť, že Ježiš, Boh Stvoriteľ (Ján 1:3; Kol. 1:16) je oddávna sľúbený Mesiáš (Gen. 3:15). Tu nejde len o rozumové rozhodnutie, ale o presvedčenie srdca, ktoré pôsobí po celý život, kedy Boh žije v nás.
„Kto vyznáva, že Ježiš je Syn Boží, v tom zostáva Boh a on v Bohu.“ (1. Ján. 4:15) Musíme veriť, že Ježiš zomrel na kríži a vylial svoju krv pre to, aby boli odpustené naše hriechy.
„Slovo o kríži je totiž bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou.“ (1. Kor. 1:18) „ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi, ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru, v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov páchaných predtým“ (Rím. 3:24, 25).
Zdá sa, že základnou podmienkou kresťanského bytia je urobiť pokánie a uveriť v osobu a vykupiteľské dielo Pána Ježiša Krista, svätého Božieho Syna, ktorý vylial svoju krv na kríži, aby sme získali odpustenie z našich hriechov a boli spasení.
Kresťania nemusia súhlasiť s interpretáciou niektorých doktrín, ako napríklad: Krst si vyžaduje ponorenie a je vyhradený iba pre tých, ktorí dosiahnu dostatočný vek? Mení sa chlieb a víno pri večeri Pánovej na telo a krv? Má sa chápať milénium Kristovej vlády doslova ako tisíc rokov vlády nad touto Zemou, ktorá má ešte len prísť? Znamená Hebrejské slovo yom v Genesis 1 jeden slnečný deň alebo opisuje dlhú periódu času? Akou metódou stvoril Boh nebo a zem? Toto všetko sú dôležité otázky, ktoré už po minulé stáročia riešili teológovia. Mala by však niekoho spása závisieť od toho, či dostane správnu odpoveď na všetky tieto otázky? Musia byť zodpovedané, aby človek „uveril v Krista“?
Nie, ani náhodou! Boh neučinil spásu ťažko pochopiteľnou alebo ťažko dosiahnuteľnou. Naša viera má byť taká jednoduchá, akou je detská viera v svojho otca.
Je evolúcia zlučiteľná s Biblickým stvorením?
Nie, viera v historicky podloženú knihu Genesis nie je základom našej spásy. Musíme však dodať, že biblický záznam a učenie týkajúce sa jej pôvodu, je mimoriadne dôležitou témou. V Genesis 1:1 čítame:
„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“ Boh túto veľkú pravdu dal v prvom verši Biblie. Chcel, aby sme vedeli už od prvého verša, že On bol tým Stvoriteľom neba i zeme.
Biblia tvrdí, že Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý boli každý osobne zapojený do procesu stvorenia. Navyše je zreteľné, že záznam o stvorení, ktorý sa nachádza v Biblii, nie je možné zlúčiť s evolúciou. Napríklad, Biblia opisuje ľahko pochopiteľným jazykom, ako Boh stvoril ženu. Premenil rebro Adama, prvého muža, v Evu, prvú ženu (Genesis 2:21,22). Tento záznam stvorenia ženy bol potvrdený v Novom Zákone:
„Lebo nie muž je zo ženy, ale žena z muža“ (1. Kor. 11:8)
Samozrejme žiadny evolucionista tomu neverí, bez ohľadu na to, či je teistickým evolucionistom alebo ateistickým evolucionistom. Všetci evolucionisti veria, že ľudia sa vyvinuli zo zveri, podobnej ľudoopom, ktorá sa vyvinula z „nižších“ foriem života.
Dali by sa citovať mnohé ďalšie nezrovnalosti medzi biblickým záznamom stvorenia a teóriou evolúcie. Genesis hovorí, že tvory boli stvorené tak, aby sa množili podľa svojho druhu. To však vylučuje premenu, ktorú si evolucionisti vyžadujú. Genesis 1:27 opakovane kladie dôraz na to, že človek bol stvorený na Boží obraz. Určite to vylučuje vývin z primátov? Možno to najvýznamnejšie pre našu súčasnú diskusiu by bolo, že vývoj človeka z primáta nezahrňuje pád z pôvodne dokonalého človeka. Keby nebolo žiadneho pádu, nebolo by treba Spasiteľa od hriechov.
Mali by sme interpretovať Genesis doslovne?
Teistický evolucionista mávne rukou nad týmito výhradami a povie, že prvé kapitoly Genesis by nemali byť brané doslovne. Je to však svojvoľný predpoklad, ktorý protirečí prostému čítaniu Písma a je prijatý iba z toho dôvodu, aby teória evolúcie mohla byť prijatá.
Jazyk v knihe Genesis však slúži na predloženie jednoduchých historických právd. Nie je to alegória ani poézia.
Čo sa týka Biblie, teistický evolucionista sa postavil do neudržateľnej pozície. Ako sa môže niekto rozhodnúť, ktoré časti Biblie by mali byť brané doslovne, a ktoré by mali byť odmietnuté s tým, že nemajú žiaden historický a vedecký význam? Zrodenie Ježiša Krista z panny, vzkriesenie Lazara, premena vody na víno, to všetko boli zázračné udalosti. Žiadna z nich sa nedá vysvetliť biológiou. Všetky si vyžadovali okamžitý zásah Božského tvorenia.
Uskutočnili sa tieto udalosti tak, ako boli popísané alebo máme predpokladať, ako to robia niektorí liberálni teológovia, že tieto časti Písma boli dané iba k ustanoveniu nejakých duchovných právd? Niektorí dokonca spochybňujú to, či Kristus doslovne vstal z mŕtvych.
Majú jednotliví kresťania slobodu vyberať si a voliť, ktoré časti Písma opisujú skutočné udalosti, a ktorým častiam by sme mali dať iba duchovný význam? Niektoré verše na konci 5. kapitoly Evanjelia Jána sú primerané kresťanovi, ktorý neberie Genesis doslovne. Pán Ježiš tu vraví:
„Lebo keby ste verili Mojžišovi, aj mne by ste verili, veď on o mne písal. Ale keď jeho písmam neveríte, ako by ste verili mojim slovám?“(Ján 5:46,47).
Keď sa farizeji pýtali Ježiša na rozvod (Mar. 10), On odpovedal:
„Od počiatku stvorenia však stvoril ich [Boh] ako muža a ženu.“ (Mar. 10:6)
Nasledovne citoval Genesis 2:24. Nepovedal „Miliardy rokov po stvorení sveta, Boh premenil primáty na ľudí“. V Luk. 11:50,51, Ježiš hovorí „krv všetkých prorokov, vyliata od stvorenia sveta… od krvi Ábelovej“. Ábel bol synom Adama a Evy na počiatku stvorenia ! Keď Pán Ježiš Kristus prijal prvé kapitoly Genesis doslovne, kresťan, ktorý je sám evolucionistom sa ocitne v stave nesúhlasu so svojím Stvoriteľom/Spasiteľom. Či je sluha múdrejší ako jeho Pán?
Evolúcia a Boží charakter
Navyše teória evolúcie je v protiklade s Božími vlastnosťami. Evolucionista Loren Eiseley vyhlásil, že „človek je dlhým reťazcom DNA chýb, ktoré sa udiali počas miliardy rokov“. Carl Sagan bol citovaný v časopise Time, v ktorom sa vyjadril: „Iba cez smrť obrovského množstva nepatrne zle prispôsobených organizmov sme sa dnes dostali sem, celí aj s naším mozgom“. Tieto dva výroky zlučujú dve hlavné vlastnosti Darvinistického mechanizmu evolúcie: genetické chyby a smrť.
Mutácie, čiže skutočne náhodné genetické chyby, po ktorých nasleduje vyhynutie menej prispôsobivých tvorov, údajne premenili prvú mikroskopickú formu života vo všetky ostatné formy života, či už fosílie alebo živé, vrátane človeka. Mutácie sú však známe poruchami, ktoré často spôsobia. Dnes je známych niekoľko tisícok genetických chorôb spôsobených mutáciami. Evolúcia by bola tou najzbytočnejšou, najneefektívnejšou a najkrutejšou metódou, ktorú by mohol niekto vymyslieť na stvorenie človeka. Použil by vševediaci, všemohúci, milujúci Boh takýto proces k tomu, aby stvoril človeka za 3 miliardy rokov, keď ho mohol stvoriť v jedinom, Ním zvolenom, okamžiku?
Náhodné genetické chyby a smrť sú následkom pádu človeka a rebélie proti Bohu (Rím. 5:13), nie nástroje, ktoré Boh použil pri stvorení. Teistický evolucionista haní Boží charakter a odvádza pozornosť od Jeho slávy. V skutočnosti nám Rím. 5:12 vraví, že smrť vošla do sveta ako výsledok Adamovho hriechu. Pre kresťana, ktorý verí Biblii, tento verš vylučuje teóriu teistických evolucionistov alebo akúkoľvek evolúciu, či teóriu „dier“.
Mnohých mladých ľudí učenie evolúcie presviedča o tom, že nie sú nič viac ako mechanický produkt neinteligentného sveta a neexistuje nikto, komu by sa mali zodpovedať, a preto sú zodpovední iba sami sebe. Zmeny k horšiemu, ktoré vidíme v spoločnosti za posledných 50 rokov sú očakávaným výsledkom učenia evolucionistickej filozofie.
Áno, človek môže byť kresťanom a evolucionistom, ale takéto postavenie je biblicky a vedecky neudržateľné. Pohľad Pána Ježiša na Genesis bol doslovný. Teória evolúcie zneucťuje Boha ako Stvoriteľa a jej učenie vedie ku katastrofálnym výsledkom v spoločnosti.
(článok taktiež nájdete na stránke spoločnosti CMI)
