Prečo učím svoje deti evolúciu
Prístup mamy pri „imunizovaní“ svojich detí pred humanizmom vo vede
Bolo to leto 2012. Práve som začala písať o deťoch a o vede o stvorení, keď mediálne prominentný „Science guy“ (Bill Nye) prišiel s videom, kde tvrdil, že sa nedá robiť veda bez evolúcie. Nemohla som sa dočkať toho, aby som na to reagovala a vedela som presne s kým sa mám porozprávať. Môj brat bol inžinierom a od malička bol vyučovaný doma. Stačilo mu jednoducho zavolať a získať dôkazy, ktoré som potrebovala.
Avšak predtým, ako som vytočila číslo, som sa trochu strachovala: Pred mnohými rokmi prijal môj brat priority sveta a jeho štandardy namiesto Božích.
Čo ak popri tom prijal aj evolučné myslenie? Napriek tomu som sa musela spýtať. Ako sa dalo predpokladať, môj brat už bol teistickým evolucionistom, ktorý nevidel žiadny problém medzi tým, že Ježiš je jeho Spasiteľom, a tým, že evolúcia je spôsob, ktorým ho On stvoril. Povedal mi však, že tá zmena nenastala na vysokej škole. Stalo sa to už v jeho neskorších tínedžerských rokoch, keď si prečítal fascinujúci článok v populistickom vedeckom magazíne.
Dobré úmysly, ale...
Moji rodičia nás začali učiť doma v roku 1982 s najmenším možným množstvom materiálov. Používali sme jediné osnovy, o ktorých sme vedeli, a boli sme s nimi celkom spokojní.
Pamätám si, ako sme sa učili o Lamarckovej teórii získaných čŕt, ktorej dnes nikto neverí, a o nepresnosti príbehu o drsnokrídlovci brezovom, ale to bolo asi všetko, čo sme preberali o evolúcií.
Neskôr sme objavili nový program, ktorý nás naučil niektoré úžasné veci o vede a medicíne, ale vôbec sa nezaoberal otázkou stvorenia a evolúcie.
Bolo to urobené cielene. Hlavnou myšlienkou bolo vytrénovať nás v pravde, celej pravde a nič iné ako v pravde do takej miery, že by sme mohli rozpoznať klamstvo hneď, ako by sme ho počuli. Znelo to logicky. Avšak, ako sa často stáva, tento prístup skončil katastrofou.
Mnohí mladí ľudia z kresťanských domácností, ktorí boli vystavení veciam, ktoré mali akceptovať ako pravdivé, neskôr aplikovali tú istú dôveru k svetským veciam, s ktorými sa stretli.
Svet je dobre vytrénovaný v obalení svojich myšlienok atraktívnymi, logickými a presvedčujúcimi spôsobmi. Bez nástrojov na spoznanie a čelenie klamstvám boli mladí ľudia zanechaní nebezpečne odhalení.
Ja to teraz vidím z tej druhej strany, keď vyučujem doma svoje deti. Viem, že ich nebudem môcť naveky chrániť od prívalu bezbožného myslenia a predpokladov, ktoré na nich „tam vonku“ čakajú. Tak ako ich pripravujem na tento nápor? Takto to vidím ja. Žid. 5:13-14 hovorí:
„Veď nikto, kto dostáva mlieko, nechápe slovo o spravodlivosti, lebo je ešte nedospelé dieťa. Len dokonalým patrí tvrdý pokrm, tým, čo návykom sú vycvičení rozoznávať dobré od zlého.“
Naša schopnosť rozlišovať je veľmi podobná schopnosti našej imunity rozpoznať votrelca.
Učím teda svoje deti podobne, ako učíme naše telá: Vystavujem ich tomu, čomu budú čeliť, spôsobom, ktorý je vytvorený na to, aby zneškodnil nebezpečenstvo. To v nich pomaly a opatrne vybuduje duchovné svaly, ktoré budú potrebovať, aby rozlíšili medzi dobrom a zlom.
Nevystavujeme svoje deti okrídleným dinosaurím postavám, keď majú iba dva alebo tri roky, ale pozeráme s nimi iné programy s jemnejšími poučeniami onedlho po tom.
A rozprávame sa o tom. Veľkou súčasťou tohto cvičenia je učiť deti viac ako evolucionisti chcú, aby vedeli. Ak sa deti najskôr naučia predpoklady, ktoré musia vedci akceptovať, tak je menej pravdepodobné, že ich vezmú za slovo.
Jeden z mojich synov sa začína učiť históriu sveta. Používame malebné sekulárne materiály, ktoré sú všade dostupné. Keď knižka tvrdila, že ľudia žili pred viac ako 10000 rokmi, stručne som mu vysvetlila, ako funguje uhlíková metóda datovania. Keď sa znova ukázalo také veľké číslo, tak som sa ho spýtala odkiaľ to „vedia“ a čo hovorí Biblia.
(Mimochodom keď čítame, ako ľudia „asi objavili“ poľnohospodárstvo, hutníctvo, hudbu, atď., tak sa rada vraciam so svojimi deťmi k prvým kapitolám knihy Genesis. My nemusíme hádať tak, ako to robí sekulárny svet. My môžeme dôverovať historickému záznamu, ktorý nám Boh zanechal a zachoval!)
Nedávno som učila svoje deti vedu Zeme. Kniha mala rozprestretú dvojstranu s „časovou líniou života“ od „prvých buniek“. Zastavili sme sa a vrátili sme sa v čase trocha skôr, ako väčšina evolucionistov chce, aby sa išlo: Spontánna generácia, alebo ako ju premenovali dnes, Abiogenéza. Potom sme sa rozprávali o tom, ako sú ich série vyvíjajúcich sa organizmov založené na to, ako hlboko je každý z tých tvorov pochovaný.
Moje dve najstaršie deti začínajú preberať anatómiu a biológiu. Teraz je čas im predstaviť mutácie, jediný mechanizmus, ktorý evolúcia má k dispozícii na vývin nových čŕt a prirodzený výber.
Žiadne z detských kníh o evolúcii, aké som kedy videla, nevysvetľujú prečo veria tomu, čo učia. Iba vyslovia konečné závery, ako keby boli nespochybniteľnou skutočnosťou. To je taktiež pravdivé pri väčšine materiáloch pre dospelých. V skutočnosti na to, aby ste objavili základy ich tvrdení, musíte väčšinou ísť k publikáciám, ktoré sú vytvorené pre vedcov – tých iniciovaných, ktorým sa dá dôverovať, že budú ochraňovať krehké tajomstvá ich predpokladov.
Posledná oblasť, ktorú sme prešli v našom cvičení, sa týkala dôsledkov svetonázoru evolučného myslenia. Ako každá filozofia, evolucionizmus a kreacionizmus musia odpovedať na veľké otázky života:
Kto som?
Prečo som tu?
Kam smerujem?
Na čom skutočne záleží v živote?
Biblia je plná odpovedí na tieto otázky. Evolúcia na ne odpovedá tiež, ale sú väčšinou prekomunikované veľmi nežne vzhľadom na to, že tieto odpovede nie sú lákavé. Stačí sa na ne bližšie pozrieť:
Náhodné združenie hmoty.
Žiadny dôvod (ak nerátame propagovanie vlastnej DNA a iný dôvod neexistuje).
Nikam.
Na ničom.
Je ťažké si predstaviť osobu, ktorá si chce vybrať prázdnotu naturalizmu, až pokým nad nimi nebude mať hriech a pýcha obrovskú moc. Väčšina detí z kresťanských rodín nekleslo na túto úroveň – zatiaľ.
Či si myslím, že to garantuje, že sa moje deti budú držať Boha po celý svoj život? Nie, ale ani nemám o nich strach. Mojou úlohou je modliť sa, žiť svoj život pre Ježiša a pozívať ich, aby sa pridali ku mne a k ich otcovi do Jeho kráľovstva.
Meniť srdce nie je úlohou akéhokoľvek človeka – je to Božia úloha. Moja túžba je dať Duchu Svätému čo najviac nástrojov, s ktorými môže pracovať.
„Tak nie je vôľa vášho Otca v nebesiach, aby zahynul čo aj len jeden z týchto maličkých.“ (Mat. 18:14)
PS: Zistili ste, že vaše deti čelia evolúcií v ich škole? Platia tam tie isté princípy. Dajte si čas na to, aby ste ich učebnice predbehli. Zamerajte sa na základné myslenie, ktoré používajú na to, aby sa dostali k svojim záverom. Učte ich viac ako „oni“ (evolucionisti) od nich chcú, aby vedeli. Nakoniec im pomáhajte premyslieť, ako byť najlepším možným svedkom. Môžete zistiť viac o škole a interakcii online na stránke creation.com/education-questions-and-answers.
(Článok taktiež nájdete na stránke CMI)
