16 Noachových vnukov

Sekulárna história nám podáva veľa dôkazov poukazujúcich na to, že tí, ktorí prežili Noachovu potopu, boli skutočnými historickými osobami, ktorých mená boli nezmazateľne vytesané do väčšiny starovekého sveta ...

Keď Noach a jeho rodina vystúpili z archy, boli jedinými ľuďmi na svete. Úloha znovu zaľudniť Zem ostala na Noachových troch synoch, Semovi, Chamovi a Jafetovi, a na ich manželkách a to cez deti, ktoré sa im narodili po potope. V 10. kapitole knihe Genesis máme pomenovaných 16 z Noachových vnukov.

Boh nám zanechal dostatočné dôkazy na to, aby sme potvrdili skutočnosť, že títo 16 Noachovi vnuci skutočne žili, že mená, ktoré nám dáva Biblia, boli cih presné mená a že po rozptýlení v Bábele (Gen. 11) sa ich potomkovia rozptýlili po celej Zemi a založili rôzne národy starovekého sveta.

Prvá generácia po potope žila do veľmi vysokého veku, pričom niektorí z nich žili dlhšie ako svoji synovia, vnuci a pravnuci. To ich odlíšilo od ostatných. 16 Noachovi vnuci boli hlavami svojich rodinných klanov, ktoré sa stali obrovskými populáciami vo svojich príslušných oblastiach. Stalo sa niekoľko vecí:

Ľudia v rôznych oblastiach si dali názov podľa mena muža, ktorý bol ich spoločným predkom.
Nazvali svoje územie a často svoje hlavné mesto a hlavnú rieku podľa jeho mena.
Niekedy rôzne národy upadli do uctievania predkov. Keď sa tak stalo, bolo pre nich prirodzené nazvať svojho boha podľa muža, ktorý bol ich spoločným predkom, alebo tvrdili, že dlho žijúci predok je ich boh.

To všetko znamená, že dôkazy boli zachované spôsobom, ktorý sa nikdy nemôže stratiť a ktorý nedokáže vymazať ani všetka ľudská dômyselnosť. Teraz to pôjdeme preskúmať.

Sedem synov Jafeta

Podľa Genesis 10:1-2:

„A toto sú rody synov Noachových, Sema, Chama a Jafeta, ktorým sa po potope narodili títo synovia. Synovia Jafetovi: Gomer, Magog, Madaj, Javán, Túbal, Mešech a Tíras.“

Prvý spomínaný Noachov vnuk je Gomer. Ezechiel umiestnil skorých potomkov Gomera spolu s Togarmou (Gomerov syn) v severných krajoch (Ez. 38:6). V modernom Turecku existuje časť, ktorá sa v Novom Zákone nazýva Galátia. Židovský historik Flavius Jesephus zaznamenáva, že ľudia, ktorí sa v jeho čase (cca. 93 n.l.) nazývali Galaťania, boli v minulosti známi ako Gomeriti.

Tí migrovali na západ do dnešného Francúzka a Španielska. Francúzsko sa po mnohé stáročia volalo Galiou podľa Gomerových potomkov. Severozápadné Španielsko sa dodnes nazýva Galíciou.

Niektorí Gomeriti migrovali ďalej na západ až po územie, ktoré sa dnes nazýva Wales. Welšský historik, Davis, zaznamenáva tradičnú Welšskú vieru, že Gomerovi potomkovia „sa vylodili na Britských ostrovoch z Francúzka asi 300 rokov po potope“. Taktiež zaznamenáva, že Welšský jazyk sa nazýva Gomeraeg (podľa ich predka Gomera).

Iní členovia klanu sa usadili pozdĺž cesty, ako napríklad v Arménii. Synovia Gomera boli „Aškenaz, Rífat a Togarma” (Gen. 10:3). Encyclopædia Britannica spomína, že Arméni tradične tvrdia, že sú potomkami Togarmy a Aškenaza. Staroveká Arménia siahala až do Turecka. Názov Turecko pravdepodobne pochádza z Togarmy. Iní migrovali do Nemecka. Aškenaz je hebrejské slovo pre Nemecko.

Ďalší vnuk, ktorý sa spomína, je Magog. Podľa Ezechiela žil Magog v krajoch severa (Ez. 38:15, 39:2). Jesoephus zaznamenáva, že Gréci nazývali Scythov tých, čo on nazýval Magogitov. Encyclopædia Britannica zaznamenáva, že staroveký názov oblasti, ktorá dnes zahŕňa časť Rumunska a Ukrainy, bol Scythia.

Ďalším vnukom je Madaj. Spolu so Semovým synom Elamom je Madaj predkom všetkých moderných Iránčanov. Jesephus hovorí, že Gréci nazývali potomkov Madaja Médmi. Vždy, keď sú Médi spomínaní v Starom Zákone, používa sa hebrejské slovo Madaj (maday). Po čase Cýra boli Médi vždy (s jednou výnimkou) spomínaní spolu s Peržanmi. Stali sa jedným kráľovstvo s jedným zákonom – „zákon Médov a Peržanov“ (Dan. 6:8,12,15). Neskôr boli jednoducho nazývaní Peržanmi. Od roku 1935 nazvali svoju krajinu Irán. Médovia taktiež prebývali v Indii.

Meno nasledujúceho vnuka, Javán, predstavuje hebrejské pomenovanie Grécka. Grécko, Grecia aleboGréci sa objavili 5 krát v Starom Zákone a to vždy pod hebrejským slovo Javán. Daniel spomína gréckeho kráľa (Dan. 8:21), doslova „kráľa Javánu“. Javáonovi synovia boli Elíša, Taršíš, Kittím a Dodaním (Gen. 10:4), pričom všetci majú spojenie s gréckymi ľuďmi. Elysiani (skupina starovekých Grékov) jasne získali svoje meno od Elíša. Taršíš alebo Tarsus ležal v regióne Kilíkia (moderné Turecko).

Encyclopædia Britannica hovorí, že Kittim je biblický názov pre Cyprus. Ľudia, ktorí na počiatku obývali oblasť Tróje, uctievali Jupitera pod menom Jupiter Dodonaeus, čo je pravdepodobne odkaz na štvrtého syna Javána, pričom Jupiter je odvodené z Japheth. Jeho prorokyňa prebývala v Dodene. Gréci uctievali tohto Boha, ale nazývali ho Zeus.

Ďalší je Túbal. Ezechiel ho spomína spolu s Gógom a Mešechom (Ezechiel 39:1). Tiglath-pileser I, kráľ Asýrie okolo 110 p.n.l., označuje potomkov Túbala ako Tabali. Jesephus zaznamenal ich meno ako Thobeliti, ktorí boli neskôr známi ako Iberiti.

„Ich územie v dňoch Jesephusa bolo Rimanom známe ako Iberia a pokrývalo dnešné Gruzínsko (bývalý štát Sovietského zväzu), ktorého hlavné mesto do dnešného dňa nesie meno Túbala ako Tbilisi. Odtiaľto, potom ako prešli cez Kaukazské vrchy, ľudia migrovali ďalej na severovýchod a dali meno svojho kmeňa rieke Tobol a z toho vzniklo dnes známe mesto Tobolsk.“

Mešech, meno ďalšieho vnuka, je starodávnym pomenovaním Moskvy. Moskva je hlavným mestom Ruska, ale predstavuje aj oblasť, ktorá obklopuje mesto. Dodnes jedno územie, Mečcherské nížiny, nesnie názov Mešech prakticky nedotknuté vekom.

Podľa Josephusa, potomkovia vnuka Tírasa boli nazývaní Thirasiani. Gréci zmenili ich meno na Trácania. Tracia sa rozprestierala južne odMacedónie, po Dunaj na severe a až k Čiernemu moru na východe. Veľká časť z toho sa stala neskôr Juhosláviou. World Book Encyclopaedia tvrdí: „Ľudia v Trácii boli krutí Indo-Európania, ktorí obľubovali boj a ukorisťovanie.“ Tíras bol uctievaný svojimi potomkami pod menom Thuras alebo Thor, boh hromu.

Štyria synovia Chema

Ďalej prechádzame na Chemových synov: Kúš, Micraim, Pút a Kanaán (Gen. 10:6).

Potomkovia Chema žijú hlavne v juhozápadnej Ázii a v Afrike. Biblia často nazýva Afriku Chemovou zemou (Žalm 105:23,27; 106:22). Meno Noachovho vnuka, Kúš, je hebrejským výrazom pre starú Etiópiu (Od Aswanu južne po Khartoum). Bez akejkoľvek výnimky je slovo Etiópiav anglickej Biblii vždy prekladom hebrejského slova Kúš. Jesophus poskytol meno Kúš a poznamenal, že Etiópčania „až dodnes sú nazývaní sebou a všetkými ľuďmi v Ázii Kúšitmi“.

Noachov ďalší spomínaný vnuk je Micraim. Micraim je hebrejské pomenovanie Egypta. Meno Egypt sa objavuje stovky krát v Starom Zákone a (s jednou výnimkou) je to vždy preklad slova Micraim. Napr. počas pochovávania Jákoba Kanaánejci pozorovali zármutok Egypťanov a preto nazvali miesto Ábel-micraim (Gen. 50:11).

Pút, meno ďalšieho Noachovho vnuka, je hebrejským pomenovaním pre Líbyu. Tak je preložené trikrát v Starom Zákone. Staroveká rieka Pút bola v Líbyi. V čase Daniela bol už pôvodný názov zmenený na Líbyu (Dan. 11:43). Jesphus hovorí: „Pút bol taktiež zakladateľom Líbye a nazval obyvateľov Pútitov podľa seba.“

Kanaán, meno nasledujúceho Noachovho vnuka, je hebrejský výraz pre región, ktorý Rimania neskôr nazvali Palestína, t.j. moderný Izrael a Jordánsko. Tu by sme sa mali letmo pozrieť niekoľkých z Chemových potomkov (Gen. 10:14-18). Máme tam Filištína, ktorý je zjavne predkom Filištíncov (z čoho jasne vzniko meno Palestína [pozn. pozrite však Pôvod slova Palestína, 2011 (v angličtine)] a Sidón je zakladateľom starovekého mesta, ktoré nesie jeho meno, taktiež Het, ktorý je patriarchom Hittiskej ríše. Ten je neskôr tiež označený v Gen, 10:15-18 ako predok Jebuzitov (Jebuz bol staroveký názov Jeruzalemu – Sud. 19:10), Amorejcov, Gergezejcov, Hevejcov, Arakejcov, Sinejcov, Arvadejcov, Cemarejcov a Chamatejcov, ktorí predstavujú starovekých ľudí, ktorí bývali v zemi Kanaán.

Najvýznamnejším potomkom Chema bol Nimrod, ktorý založil Bábel (Babylon), ako aj Erech, Akkad a Kalné v zemi Sineáre (Babylonia).

Piati synovia Sema

Nakoniec sa dostávame k Semovým synom: Elam a Assúr, Arfaxad, Lúd a Aram (Gen. 10:22).

Elam je staroveký názov pre Perziu, ktorý sám o sebe je starovekým pomenovaním krajiny Irán. Pokým nezačalo vládnutie Cýra, ľudia, ktorí tam žili, sa nazývali Elamiti a často tak boli nazývaní aj v Novej Zmluve. V Sk. 2:9 boli Židia z Perzie, ktorí prišli na Letnice, nazývaní Elamiti. Peržania sú teda potomkami Elama, Semovho syna, a taktiež potomkami Maraja, Jafetovho syna (pozrite vyššie). Od roku 1930 nazývajú svoju krajinu Irán.

Je zaujímavé si všimnúť, že slovo „Árijec“, ktoré fascinovalo Adolfa Hitlera, je formou slova „Irán“. Hitler chcel vytvoriť čistú árijskú rasu super ľudí. Samotný termín „Árijec“ však označuje spojenú líniu Semitov a Jafetitov!

Assúr je hebrejské pomenovanie pre Asýriu. Asýria bola jedným z veľkých starovekých impérií. Vždy, keď sa objavia slová Asýria aleboAsýrčan v Starej Zmluve, sú to preklady zo slova Assúr. Assúr bol uctievaný svojimi potomkami.

„V skutku, pokiaľ Asýria trvala teda až po 612 p.n.l., záznamy bitiek, diplomatických záležitostí a zahraničných správ boli dennodenne čítané jeho obrazu. Taktiež každý asýrsky kráľ veril, že nosil korunu iba s jasným povolením Assúrovho zbožšteného ducha.“

Arfaxad bol predkom Chaldeov. To „je potvrdené Hurrianskými (Nuzi) rytinami, ktoré spomínajú meno ako Arip-hurra – zakladateľ Chaldeje.“ Jeho potomok, Eber, dal svoje meno hebrejskému národu cez líniu Eber-Péleg-Reu-Serúg-Náchor-Tárach-Abram (Gen. 11:16-26). Eberov druhý syn, Joktán, mal 13 synov (Gen. 10:26-30), ktorí zjavne obývali Arábiu.

Lúd bol predkom Lydejcov. Lydia ležala tam, kde je teraz Západné Turecko. Ich hlavné mesto bolo Sardis – jeden zo siedmych zborov v Ázii bol v Sardách (Zj. 3:1).

Aram je hebrejským pomenovaním pre Sýriu. Kedykoľvek sa objaví slovo Sýria v Starom Zákone, je to preklad slova Aram. Sýrčania si hovorili Aramejci a ich jazyk sa nazýval aramejčinou. Pred príchodom Gréckej ríše bola aramejčina medzinárodným jazykom (2. Kr. 18:26). Na kríži, keď Ježiš povedal veľkým hlasom: „Elói, Elói, lama sabachtani?“ (Mar. 15:34), hovoril po aramejsky, čo je jazyk obyčajných ľudí.

Záver

Pozreli sme si iba letmo Noachových 16 vnukov, ale povedali sme dosť na to, aby sme dokázali, že skutočne žili, že boli takí ako o nich Biblia hovorí a že ich potomkovia sú rozpoznateľní na stranách histórie. Nielen že sme poukázali, že Biblia nie je kolekciou mýtov a legiend, ale dokázali sme, že je jediným kľúčom histórie od najskorších vekov sveta.

(Článok taktiež nájdete na stránke CMI)